Intímne a originálne spracovanie jedného z najznámejších románov L. N. Tolstého. Tragický kolotoč vzťahov rútiaci sa za hľadaním lásky a životného šťastia. Inscenácia venovaná 30. výročiu založenia Mestského divadla Žilina.

Anna túžiaca po láske uteká z nenaplneného manželstva do náručia Vronského. Zo silného opojenia vášňou čoskoro vytriezvie a začne ju prenasledovať bolesť neliečiteľná morfiom. Štefan svojimi neverami spôsobuje Dáši utrpenie, ale tá nenachádza silu na útek a odpúšťa mu. Mladá Kitty milovala Vronského, ale ten ju zranil a stále pochybujúci Levin miluje Kitty, ktorá zranila zase jeho. Napokon však Kitty nachádza v mohutnom Levinovom náručí ochranu a lásku, akú zaslepená Vronským pred tým nepotrebovala.

Dramatik Armin Petras poukazuje vo svojej súčasnej adaptácií románu Anna Karenina na tragédiu všetkých vzťahov. Armin Petras urobil viacero výrazných zmien. Rozhodol sa vytvoriť veľmi intímnu verziu, zredukovanú na sedem hlavných postáv. Vznikol tak šialený kolotoč vzťahov rútiaci sa za hľadaním životného šťastia a naplnenia. Autor presunul dej príbehu z 19. storočia do súčasnosti. V adaptácii dominuje najmä výsostne moderný jazyk súčasnej drámy. Mnohí si myslia, že hlavnou témou románu je odsúdenie Anny ruskou spoločnosťou za jej neveru a opustenie malého syna. Armin Petras tento námet nepovažuje za hlavný a rozhodol sa spoločenskú problematiku v adaptácii neriešiť. Čo sa stane, ak to škrtneme? Prestane byť Anna Karenina Annou Kareninou? Nie. V dnešnej dobe sme sa zbavili tabuizovania mimomanželského pomeru, ale nezbavili sme sa dôvodov, kvôli ktorým sa Anna vrhá pod vlak. Žena v nešťastnom manželstve stále cíti vinu za to, že mala pomer s niekým iným. Stále môže stratiť kontakt so svojím dieťaťom. A stále bude v očiach okolia vnímaná negatívne. Petras odstránením staromódnej ruskej spoločnosti podčiarkuje jeho súčasné spracovanie. Veľmi dobre dokázal rozpoznať z čoho vychádza nadčasovosť Tolstého románu. Spoločenské konvencie sa zmenia zakaždým so zmenou doby. Zotrvajú ľudské túžby, neodbytné vášne a hlavne svedomie, ktoré sa musí rozhodnúť.

Priestorové riešenie inscenácie vytvoril scénograf Juraj Kuchárek. Tvorí ho štylizovaný javiskový priestor fragmentu priečelia vlakovej stanice Moskovská v Petrohrade. „V podstate je to taká preliezka“ povedal J. Kuchárek na prvej čítacej skúške. Skladá sa z veľkej šikminy na ktorej sa dá stáť aj sedieť, rovnako sa okná stanice používajú ako vstupy na scénu. V druhej polovici inscenácie sa zo stanice stane jedno veľké plátno, na ktoré bude maľovať Vronskij.

„Stanica, ktorá tu je ako symbol cesty, príchodov, odchodov, prestupnej stanice, miesta, kde všetko začína a tragicky končí. Fragment je výsekom z reality prenesený do umelého divadelného prostredia, ako aj jazyk drámy, ktorý strieda epické pasáže s divadelnými dialógmi. Monológy postáv stojacich na mieste, na šikmej ploche, teda neustále balansujúcich na neistej pôde vzťahu, ale aj materiálnej zabezpečenosti. Sedem postáv rozpráva, miluje, filozofuje, nenávidí, pije, podvádza, rozpráva, miluje a tak ďalej. Okolo prechádzajú vlaky. Je neskoro nastúpiť? Je priskoro vystúpiť? Vlaková stanica ako metafora života a snaženia nájsť si tú správnu cestu.“ (Režisér Marián Amsler)

ARMIN PETRAS (1964) je významný nemecký režisér a dramatik známy predovšetkým adaptáciami klasických diel, do ktorých vkladá silnú režijnú interpretáciu. Je držiteľom mnohých ocenení za autorskú i režijnú tvorbu. Armin Petras sa stal v roku 2013 členom Nemeckej akadémie múzických umení. Niekedy tvorí pod pseudonymom Fritz Kater. Veľký úspech mali predovšetkým premiéry jeho vlastných diel. Je jedným z najvyhľadávanejších súčasných autorov v spracovaní veľkých románov a iných významných diel (napr. Anna Karenina, Plechový bubienok, Návšteva starej dámy, Matka Guráž a jej deti a pod.). Petrasova dramatizácia Anny Kareniny bola prvýkrát uvedená v berlínskom Gorki Theater v roku 2008 a nominovali ju na cenu Friedrich-Luft-Preis. Christiane Dössel pre Süddeutsche Zeitung ocenil najmä to, že sa Petrasovi podarilo zachovať ducha pôvodného románu, čo je mimoriadne náročné pri tak rozsiahlom diele. Rovnako vyzdvihol aj štýl, ktorým Petras príbeh spracoval: „Pomocou umného striedania epických a dialogických pasáží sa mu podarilo vydestilovať z románu hru, v ktorej ide predovšetkým o esenciu a náboj celého príbehu: nadčasovú túžbu po veľkej, absolútnej a jedinej životnej láske, v ktorej hľadajú ľudia naplnenie a šťastie.

Vznik inscenácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Copyright textu © Stage Rights: DREI MASKEN VERLAG GmbH München