Komédia Dvaja veronskí šľachtici je považovaná za Shakespearov dramatický debut. Napísal ju pravdepodobne na začiatku deväťdesiatych rokov šestnásteho storočia. Má najmenšie obsadenie zo všetkých jeho hier a prvýkrát v nej použil zámenu identity, prestrojenie ženy za muža. Napriek tomu, že ide o ranú, menej hranú, a tým i menej známu hru, je to majstrovská komédia plná rafinovaných humorných slovných hračiek a prudkých citových zvratov, v ktorej Shakespeare rozohral všetky struny svojho básnického a dramatického talentu. Ozveny tejto hry nachádzame v mnohých Shakespearových neskorších hrách, a takisto v jeho Sonetoch. Keby nič iné, tak už len to, že hra sa začína vo Verone a jedna z jej hrdiniek sa volá Júlia, nás upozorňuje, že v celom Shakespearovom diele musíme hľadať vnútornú jednotu: akoby všetky jeho hry viedli medzi sebou tajný rozhovor.

Tematicky je hra Dvaja veronskí šľachtici originálnym spojením témy priateľstva s témou lásky – aj originálnym riešením večného konfliktu týchto dvoch citov. Rozpráva príbeh o dvoch nerozlučných priateľoch Valentínovi a Proteovi, ktorí odchádzajú na skusy do sveta, aby si zocelili ducha v ušľachtilej spoločnosti a naučili sa všetko, čo má vedieť mladý muž, hoden svojho pôvodu. Cesty im však skomplikuje láska. Láska verná, ale aj prelietavá a zradná. Tá láska, ktorá je vraj slepá a zároveň má dvadsať párov očí. Pretože niekedy je ľahké láskou pohŕdať, keď neľúbime…