Rozhovory s aktérkami spoločenstva vzdoru

Na začiatku februára v Čitárni privítame sociologičku Oľgu Gyárfášovú, ktorá predstaví svoj titul Ako sme žili v rokoch normalizácie. Úspešná kniha rozhovorov s desiatimi ženami, ktoré boli súčasťou alternatívneho opozičného spoločenstva v rokoch normalizácie v Bratislave vyšla vo vydavateľstve Aspekt.

Autorka prostredníctvom príbehov žien z komunity disentu čitateľom a čitateľkám umožňuje nazrieť do sveta, v ktorom sa Štátna bezpečnosť usilovala získať kontrolu nad ich životmi. Rozhovory približujú, ako politickému režimu vzdorovali, akú rolu pre ne zohrávala sieť rodinných, kamarátskych aj vzdialenejších vzťahov, ale aj priestor pre seba. V spomienkach otvárajú témy emigrácie, rodiny, prípravy samizdatov, väznenia, vypočúvania, spoločenstva blízkych ľudí a osobnej slobody, či akými stratégiami zvládali prenasledovanie a zároveň ako vytvárali bezpečné zázemie pre svoje rodiny a partnerov. Oľga Gyárfášová v úvode knihy spomína, že jej pozornosť „pútala predovšetkým ich vlastná reflexia tejto životnej skúsenosti. Rozhovory s desiatimi aktérkami vzdoru sa dajú čítať na mnoho spôsobov. Spoločne načrtávajú čosi ako skupinový portrét a zároveň čiastkový obraz doby.“

Vstup na podujatie je voľný, ale kvôli obmedzenej kapacite je potrebné si miesto zarezervovať na emailovej adrese pokladna@divadlozilina.eu alebo v pokladnici divadla.

Oľga Gyárfášová, rod. Konradová (nar. 1957 v Bratislave), bola v druhej polovici 70. rokov súčasťou bratislavského alternatívneho spoločenstva, prispievala k vydávaniu a rozširovaniu samizdatovej literatúry a nelegálnych časopisov Altamira a Kontakt. Zúčastňovala sa tiež na happeningoch a akciách Dočasnej spoločnosti intenzívneho prežívania, ktoré pripravovali Tomáš Petřivý, Ján Budaj a ďalší. Z dôvodu „závadovej činnosti“ a kontaktov s ľuďmi z disidentského hnutia sa o ňu zaujímala Štátna bezpečnosť, jej zväzok „preverovanej osoby“ bol v decembri 1989 skartovaný.

Vyštudovala sociológiu a po roku 1989 bola jednou z priekopníčok a zakladateliek nezávislého výskumu verejnej mienky na Slovensku. V 90. rokoch pracovala ako dopisovateľka na voľnej nohe pre Rádio Slobodná Európa (RFE) z Viedne. Stala sa zakladajúcou členkou nezávislého think tanku Inštitút pre verejné otázky, s ktorým dlhé roky spolupracuje. Bola tiež súčasťou viacerých projektov a kampaní mimovládnych organizácií, pravidelne komentovala a analyzovala politické dianie pre médiá. Neskôr sa začala viac venovať akademickej a pedagogickej práci. Aktuálne pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.

Knižná edícia ASPEKT
Prvá feministická organizácia na Slovensku ASPEKT sa oficiálne zaregistrovala v roku 1993 ako Záujmové združenie žien Aspekt. V tomto roku vyšlo aj prvé číslo feministického kultúrneho časopisu Aspekt, ktorý bol ako slovensko-české médium prvým feministickým časopisom v bývalom Československu a dnes pokračuje ako webzin ASPEKTin.

V roku 1996 založili knižnú edíciu, v ktorej dodnes vyšlo viac ako 140 titulov. Takmer tri desaťročia sprístupňujú témy, ktoré sa dotýkajú najmä rodových vzťahov a života žien a ukazujú, že feministická literatúra ako jednoliata kategória neexistuje. Venujú sa mnohým oblastiam a témam, napríklad históriám žien, kvírovosti a právam LGBTI ľudí, starnutiu, literárnej vede, umeniu, migrácii, rodovo podmienenému násiliu, reprodukčnej spravodlivosti, teóriám rodu, ako aj rodovým aspektom práce, politiky, občianstva, ekonomiky a i.