facebook Newsletter Kontakt
<>   HRÁME   02/06   HOLUBY   18.00   VSTUPENKY

ROZHOVOR S REŽISÉROM ĽUBOMÍROM VAJDIČKOM

17. 05. 2017

ROZHOVOR S REŽISÉROM ĽUBOMÍROM VAJDIČKOM

 

Do zoznamu hier Mestského divadla Žilina čoskoro pribudne nový titul, komédia. Na niekoľko otázok nám odpovedal významný slovenský režisér, profesor Ľubomír Vajdička, ktorý v týchto dňoch inscenuje v Mestskom divadle Žilina hru Davida Gieselmanna Holuby.

 

Aký bol pre Vás návrat na dosky žilinského divadla?

Vlastne som vďačný, že som dostal ponuku znovu hosťovať v žilinskom divadle. Odvážnu dramaturgickú orientáciu divadla som s rešpektom sledoval, i keď častejšie z diaľky ako priamo, s viacerými hercami sa poznám ešte z ich študentských čias, podaktorí hrali v mojich inscenáciách v SND, s umeleckým šéfom Eduardom Kudláčom máme vzťah v dobrom i zlom ešte od čias jeho štúdií, ktoré vďakabohu úspešne ukončil, a keď som sa občas dozvedel, čo robí, držal som mu palce. Takže, ako sa u nás na Rozbehoch, kde mám chalupu, hovorí: “neny o čem”.

V uplynulej sezóne ste uviedli v žilinskom divadle Falošnú mincu Maxima Gorkého. Vaša druhá spolupráca s Mestským divadlom Žilina je moderná komédia Holuby súčasného nemeckého autora Davida Gieselmanna. Sú rozdiely v inscenovaní diela klasika oproti hre súčasníka, ak áno, tak v čom?

Podľa mňa rozdiely nie sú žiadne, pretože akúkoľvek klasickú hru čítate, a potom inscenujete, súčasnými očami. Voči klasikovi si možno viac dovoľujete, lebo sa už nemôže brániť. Ale aj klasik môže mať zarputilých obhajcov, ktorí vám povedia: “Éto nevazmožno!” - to sa mi stalo v Moskve, keď sa tam hrala moja inscenácia Ostrovského Výnosného miesta, alebo keď francúzsky veľvyslanec namosúrene odišiel z predstavenia Ionescových Stoličiek. Obe to boli inscenácie, uznávané a cenené domácou kritikou i publikom.

David Gieselmann je úspešný autor komédií. Ich dej  často vkladá do prostredia dnešnej dobre zarábajúcej strednej a vyššej strednej triedy, vrstvy, ktorú generuje svet veľkých firiem, bánk, možno showbiznisu. Prečo padla Vaša voľba práve na komédiu Holuby, v čom sa vám zdá pozoruhodná?

Voľby hosťujúceho režiséra ovplyvňuje požiadavka pozývajúceho divadla. Tak to bolo i v tomto prípade. Znela: súčasná komédia. Premiéra Gieselmannových Holubov v berlínskej Schaubühne am Lehniner platz nebola prijatá jednoznačne, jeden kritik písal o porušení všetkých jednôt a bezduchej zábave, ale všetci kritici museli priznať, že obecenstvo hru jednoznačne prijalo - potvrdili to ostatne nasledujúce roky, keď sa David Gieselmann stal európsky uznávaným dramatikom, a jeho hry sa prekladajú (neviem presne, do koľkých jazykov, ale nie je to malé číslo). 

V roku 2009 uviedlo SND hru Plantáž, príbeh o mladých ľuďoch, pre ktorých sloboda a nezávislosť bola životným krédom, chtiac nechtiac však dospejú do poznania , že svet je o peniazoch a nutnosti toto akceptovať. Hrdinovia hry Holuby sú už ľudia v strednom veku a nasýtení peniazmi, kariérou, konzumom i manželským životom.  Snaha predísť stereotypu a  snaha sa z neho vymaniť, uniknúť mu – čo všetko, okrem tohto, môžeme spomenúť v súvislosti s komédiami Davida Gieselmanna?

No, David Gieselmann je veľmi plodný autor, a ja poznám len zlomok jeho hier. Mne imponuje, že píše komédie a domnievam sa, že tvrdošijne a vytrvalo.

Poznáte autora Davida Gieselmanna osobne?

Nie. Prečítal som si o ňom, čo sa dalo - čo si budeme tajiť, vygúglil som si to. A teraz by mala nasledovať nejaká zdvorilosť v zmysle, že by som sa s ním rád zoznámil a dokonca porozprával o žilinskej inscenácii. Pozrite si, prosím, ešte raz, čo som hore napísal o inscenovaní klasiky.

Dobré komédie sú umne dávkovanou holou pravdou odetou do humoru. Ako dávkuje pravdu David Gieselmann?

David Gieselmann dávkuje pravdu spôsobom, že veľmi často postavy a asi ani diváci nevedia, čo je vlastne pravda (ostatne to nevedel už ani pontský Pilát) - tak som si to všimol v jeho niekoľkých hrách, ktoré som si prečítal pri príprave na Holubov.

Tak významné postavenie v spoločnosti, ako to bolo v antickom Grécku, už divadlo nebude mať asi nikdy. Dnešné divadlo reflektuje život, avšak je dnes i mienkotvorné? Myslíte, že divadlo dnes ovplyvňuje názory v spoločnosti ?

O tom, do akej miery bolo divadlo v antickom Grécku politické, som nedávno čítal zaujímavú knihu, ktorá všeobecne zaužívaný imperatív “politickosti” antickej tragédie vehementne a podloženou argumentáciou poprela. Samozrejme, divadelné predstavenie môže ovplyvniť názor niekoľkých divákov, ale ak si uvedomíme percento populácie, ktorá chodí do divadla, a to bolo dosť nízke už v prvej polovici minulého storočia, keď sa urobil pravdepodobne prvý sociologický prieskum, tak nie som o tom presvedčený. Stačí, ak tých niekoľko divákov zažije niečo spoločne, a pocíti, že vedľa neho sedí živý človek, ktorý sa trebárs smeje spolu s ním.

Čo by ste odkázali všetkým, ktorí si už kúpili lístky na premiéru /okrem toho, že si ich nemajú pozabudnúť doma/?

Že som rád, že si tie lístky kúpili, že dúfam, že si ich nezabudnú, a ak si ich zabudnú, dúfam, že ich milé dievčiny uvádzačky do hľadiska aj tak pustia, že ich prosím, aby nepovedali “Éto nevazmóžno!” alebo neodišli namosúrení. My všetci v divadle sa na nich tešíme, veď bez nich by sme to mohli zabaliť.


Ďakujeme Vám za rozhovor. 

 

Premiéra 3. jún 2017 o 19.00 hodine vo Veľkej sále Mestského divadla Žilina