facebook Newsletter Kontakt
<>   HRÁME   12/12   Kumšt - SKD Martin   19.00   VSTUPENKY

Rozhovor s herečkou Luciou Lužinskou

20. 11. 2017

Rozhovor s herečkou Luciou Lužinskou

Ako si sa cítila v úlohe Nory v hudobnej inscenácii Hana (Hommage à Hegerová)?

Cítila som sa veľmi dobre. Bol to pre mňa návrat na divadelné dosky po 11 rokoch v roli herečky. Myslím si, že postava Nory je zrkadlom toho, čím si môžu mnohé herečky v živote prechádzať. Musia sa vyrovnávať s rôznymi aspektmi, a preto tam aj ja môžem vložiť veľa zo svojho života a okolia.

Postavu Nory som si užívala, hoci to nie je postava ženy, ktorou by som ja bola, a ktorá by mi bola blízka. Napriek tomu som si veľmi užívala, keď som mohla byť na javisku sarkastická, miestami nepríjemná a možno naopak  aj zranená...

Robila som tiež úplne nový experiment  v hre,  pieseň, ktorá bola pôvodne postavená s klavírnym sprievodom, som urobila úplne po svojom, s iným nástrojom. Nezvyknem sa na koncertoch sama inštrumentálne sprevádzať, a teda som šla pre mňa do určitej „nahoty“, no neprekážalo mi to.

 

Aký máš pocit z toho že si sa po dlhej dobe vrátila na divadelné dosky?

Keď som bola na túto úlohu oslovená, samozrejme som mala obavy, pretože som 11 rokov nestála na javisku ako herečka. No na druhej strane som sa veľmi tešila na to, že sa vrátim a budem opäť robiť niečo, čo mi chýbalo, a čo mám rada. Je to veľká postava, čiže mám veľa priestoru, aby som sa mohla s touto úlohou vyhrať.

Ako speváčka som často na javisku komunikovala s publikom, aj s hudobníkmi. Pri koncertoch funguje prenos energie medzi hudobníkmi, čiže tam musí byť vzájomná interaktivita a rešpektovanie. A takto to funguje aj v divadle, kde tiež je potrebné rešpektovať partnera na javisku. Je potrebné živo reagovať na to, čo sa deje na javisku. V tomto to bolo pre mňa jednoduché.

 

Ako sa Ti pracuje v Mestskom divadle Žilina?

S niektorými kolegami sa poznám už dlhšie, tí boli pre mňa pri intenzívnych skúškach akýmisi opornými piliermi. No pri skúškach som bola viac menej stále na javisku.  Beriem to ako jedno veľké dobrodružstvo, pretože je to pre mňa nové, a zároveň som nová aj ja pre kolektív v Mestskom divadle Žilina, aj pre žilinského diváka.

 

Čo plánuješ vo svojej kariére v blízkej budúcnosti?

Chcela by som robiť svoju hudbu. Naposledy sme vydali CD v roku 2011, vždy sme mali trojročné odstupy, CD sme vydávali v rokoch 2005, 2008, a 2011, no teraz už máme dlhšiu pauzu. Nevadí, ja to beriem, že všetko sa to zúročí, keď príde pokojnejšie obdobie. Budem mať z čoho čerpať a vytvorím niečo nové.

Teraz je toho veľmi veľa a venujem sa viacerým smerom. Okrem hudby a divadla precvičujem aj jogu. Mám postavenú meditáciu, ktorá sa volá Liečivá sila hlasu, kde môžem spájať  jogu s prácou s hlasom, to rada robím. Som človek, ktorý zvažuje, keď príde príležitosť, či to chcem robiť, a pokiaľ sa rozhodnem príležitosť uchopiť, snažím sa nájsť cestu, ako to obohatí mňa,  aj samozrejme ľudí okolo.

 

Čo robíš keď nepracuješ?

Keď spievam, hrám, cvičím jogu, to nie je práca. Pre mňa je prácou celá  agenda, logistika, keď si musím vytvárať čas a priestor aby som mohla všetky tie veci robiť. No už keď vykonávam konkrétnu akciu  a som do nej pohrúžená, žijem tým,  a preto to ani nevnímam ako prácu.

 

Čo by si odkázala žilinskému divákovi, ktorý sa chystá na predstavenie Hana (Hommage à Hegerová)?

Veľmi sa teším na predstavenia v Žiline, takisto aj na ľudí samozrejme. Je pravda, že mnoho ľudí predstavenie Hana videlo. Čarom divadla, aj hudby je, že niektoré veci môžete vidieť aj niekoľkokrát, no nikdy nebudú rovnaké. Veľmi rada budem s divákmi zdieľať vzájomnú spoločnú energiu a budem  šťastná, keď si to prídu pozrieť.

Ďakujem za rozhovor

Jana Hubočanová